Autor nežádá literární kritiku
Výťah
„Zajtra ráno máme školenie v Kaviarni na ceste,“ oznamuje Petra.
„Ale ja mám jogu.“
„Zuzana povedala, že je to povinné. Je tam výťah, žiadny problém. Je to pre obidve chránené dielne, asistentov, aj zamestnancov. O komunikácii medzi asistentmi a zamestnancami. Príde pani z Bratislavy.“
Píšem šéfke Zuzane.
„Zajtra o desiatej mám na Sihoti jogu. Je naozaj nevyhnutné, aby sa Petra zúčastnila školenia?“
„Jej účasť je potrebná. Skúsim poprosiť Lesiu, či by ju nezobrala ona.“
„Nie, Zuzi, doveziem ju sama, pre Lesiu by to bolo zložité.“
Drobné žieňa, čo nemá skúsenosti s vozíkom. Naložiť ju do autobusu, pripútať. Nikdy sa nevie, na akého šoféra narazíme...
„Kaviareň bude otvorená, môžeš ju doviezť skôr, aby si stihla aj jogu.“
„Super. Urobím to tak.“
Ráno schádzame dole k výťahu, dvere k nemu sú zamknuté.
„Počkaj tu, Peti, idem hore oznámiť, že sme tu.“
Asistentka berie päť kľúčov a ide vyskúšať, ktorý pasuje. Žiaden. Telefonuje kolegyni. Kľúč s názvom rampa. Áno!
Vojdeme do výťahu, dvere sa zatvoria, na stlačenie poschodia nereagujú. Skúšam niekoľkokrát, nič.
Petra chytá paniku.
„Peti! Hore o nás vedia. Snáď si nemyslíš, že nás tu nechajú do večera.“
Konečne sa výťah pohol, vchádzame do kaviarne.
„Telefonovala som Magduške, že ste vo výťahu, ale hore ste neprišli. Vraj výťah smerom hore nefunguje, mám vás privolať ja.“
„Super!“
Nebolo by dobré, informovať o tom všetkých zamestnancov kaviarne alebo to napísať na dvere výťahu?
Petra sa upokojí. Bežím na autobus smer Sihoť. O jednej by malo školenie skončiť.
Stíham. Pre istotu poprosím asistentku Lesiu, nech počká dole pri výťahu.
Komentáře
Tohle mě nikdy nepřestane bavit číst. Vlastně si myslím že takovéto opravdové příběhy ze života lidí je to úplně nejlepší co může být. Možná i proto už nekoukám na filmy. Nejsou opravdové. Jen vymyšlené... |
taky té "obyčejnosti" přicházím na chuť jsem ráda, když ty texty nejsou moc dlouhé, ale hutné :) |
@dadik: taky té "obyčejnosti" přicházím na chuť jsem ráda, když ty texty nejsou moc dlouhé, ale hutné :) ja to inak neviem tak som rada, že si texty našli svojich čitateľov |
@Lída: Přiznávám, na Petřině místě bych taky panikařila vo výťahu v podchode Elisabeth, keď ideme v noci z letného kina aj ja by som ale za bieleho dňa, keď o nás vedeli, že sme tam? |
Teď mě udivilo, že tu není můj komentář ani tip - vlastně v momentě odesílání mi asi na 5 minut vypadl tento web, nevím, jestli někomu taky. Předtím jsem psala, že chvíle ve výtahu asi byla perná a že by tam safra mohli dát nějakou ceduli! A že málokdy chybím u tvých/vašich příběhů. |
@Lída: I tak, necítím se ve výtahu dobře a když nejde, prostě fóbie Mala som tiež, keď som sa raz zasekla vo výťahu v 13-poschodovom dome, brat býval na siedmom. Výťah zastal na medziposchodí, búchala som, kričala, zvonila na vrátnika, nič. Chaoticky som stláčala rôzne poschodia, až sa rozbehol. Odvtedy som chodila na siedme poschodie pešo. Vďaka Petre som musela fóbiu zamordovať :) sú miesta, kam by som sa s ňou inak nedostala. |
Gabi chápu, člověk dokáže sebe potlačit, když jde o nutné potřeby blízkého, natož dítěte |
Myslím, Gábinko, jak to tak čtu, že bys sis měla přibrat ještě jedno zaměstnání, když už jsi taková lítačka.