Autor nežádá literární kritiku
O zvieratách a ľuďoch
ospravedlňujem sa, sú to len čriepky jedného dňa, trápi ma, že nie všetky zvieratá majú bezpečný domov ...
1/
kráčame so synom do kopca, oproti nám pomaly prichádza čierne auto, z neho vyklonená mladá žena - prosím, nevideli ste tu niekde malého bieleho psíka?
Nevideli...
len čo zídu pár metrov nižšie, z bočnej cesty vybehne žltohnedý pes stredného vzrastu. Kričím za miznúcim autom, mávam rukami...ktovie, či zbadali, počuli...
pozerám za psíkom klusajúcim dole cestou, nerozhodná, či za ním bežať, keď zbadám zdola prichádzať auto, zastane pri psíkovi, vybieha slečna, začnú sa spolu naháňať okolo auta. Po troch okruhoch psík vbehne do otvorených dverí, dievča mi zamáva - ďakujeeem...
synov komentár - ako si vedela, že je to on? Mal byť predsa malý a biely...
2/
pracujeme so synom na záhrade, keď sa ozve niekde zdola kňučanie psa...trvá len niekoľko sekúnd, no toľko bolesti v ňom...márne sa namáhame niečo vidieť, záhrady okolo nás sú plné hustých kríkov, veľkých stromov...o pár minút znova kňučanie...zrevem - ak ešte raz budem počuť kňučanie, volám políciu...zostalo ticho. Len dúfam, že je v poriadku...
3/
tri roky, čo chodíme na záhradu, mávame mačaciu spoločnosť. U pani v domčeku nad našou záhradou našli útočište zatúlané (alebo vyhodené) mačky. Zvykli si, že im vždy niečo prinesiem. V lete ich bolo šesť.
Od januára zostala len murkovitá malá mama a jej veľká dcéra, Striebristé, odrastené mačiatka zmizli okolo Vianoc. A dnes neprišli ani mama s dcérou. Ešte pred týždňom ma čakali pri dverách,a sprevádzali k miskám. Jedli spolu z jednej, potom z druhej misky. Neobjavili sa celé popoludnie, misky plné, nedotknuté aj pri našom odchode. To sa ešte nestalo, chodievali pýtať prídavok, chýbali mi. Bojím sa, že im niekto ublížil.
Komentáře
@NN: Jako čtenářka tě musím obejmout za to, že přes zdánlivě drobná témata připomínáš velkou pravdu... ĎAKUJEM...Tvoj koment ma veľmi, veľmi, veľmi potešil...má pre mňa obrovskú cenu... |
Hanko, ten druh obav/strachu je mi dobře známý. Sleduji příspěvky z různých útulků asi rok, co jsme si z krumlovského vzali Sama, a je děsivé, kolik zvířat a mnohdy ve špatném stavu se tam nalézá. Právě si připravuju textík, co nového u nás se zvířátky, už jsem dlouho "nereferovala". Tvůj text mne potěšil v tom smyslu, že je nás, ochránců potřebných zvířat, snad stále dost:-). |
@Gora: Hanko, ten druh obav/strachu je mi dobře známý. Sleduji příspěvky z různých útulků asi rok, co jsm... Ďakujem, Irenka... ja si myslím, že nás dosť nie je, stále je priveľa krutosti, ľahostajnosti, ešte stále je veľa ľudí, čo si myslia, že zviera nemá cit...keby im aspoň neubližovali, nechali ich na pokoji... |
v lete sa stáva, že ak získajú potravu niekde inde, zvyšok dňa predriemu v príjemnom tieni ... tiež občas vyzerám tie moje polotúlavé*** |
Ráda jsem četla. Co se děje se zvířaty se dotýká i lidí. Ten rozdílný popis barvy a velikosti psa mě pobavil. :) |
@K3: Z textu vyzařuje láska ke zvířatům a to se cení. Ďakujem, k zvieratám mám blízko, aj keď viem, že všetky sa zachrániť nedajú, snažím sa pomáhať... |
@aniani: v lete sa stáva, že ak získajú potravu niekde inde, zvyšok dňa predriemu v príjemnom tieni ... tie... stáva sa, ale ony sa doteraz vždy objavili... |
@Jamardi: Ráda jsem četla. Co se děje se zvířaty se dotýká i lidí. Ten rozdílný popis barvy a velikosti ps... aj mňa...myslím, že je to naša ženská logika, proste vidíme malého a bieleho:))) |
Jako čtenářka tě musím obejmout za to, že přes zdánlivě drobná témata připomínáš velkou pravdu: domov je křehký a musíme ho chránit nejen sobě navzájem, ale i zvířatům, která s námi sdílejí svět. Tvá slova podněcují něhu, ale zároveň burcují k odpovědnosti. Děkuji ti za každý z těchto čriepků – jsem si jista, že jich v tobě dřímá ještě mnoho, a už teď se těším, až je jednoho dne probudíš k životu.