Mama Monka v predsieni chystá deti na odchod. Tato Mišo ešte nakukne do obývačky, rozlúčiť sa s chalanmi. Vznikne krátky dialóg, padne spojenie – je to na hovno. Dvojročná Nina vbehne do izby a dožaduje sa: „De je hovno? Cem videť hovno!“

***

Slnečné počasie nás vylákalo do záhrady. Päťročná Hanka preskúma altánok, nakukne do boxu na terase. Starý hrniec, pohár, kelímky, varecha, sitko, misky pod kvetináče a kuchyňa je zariadená. Do hrnca nanosí vodu zo suda, začína variť guláš.

„Gabika, natrhaj , prosím ťa, do tohto pohárika sedmikrásky!“

Prinesiem.

„Ešte  z tej ďatelinky mi dones!“

Zamestná ma a ona mieša.

Petra má poobednú, ide pre ňu Monka s Ninou. Dovezie ju na záhradu. Odkedy chodí na tréningy basketbalu na kolesách, zvykneme si každý deň po robote polhodinu až trištvrte hádzať basketbalovou loptou. Prehodíme loptu zopárkrát a už kričí kuchárka, súrne ma potrebuje. Odbieham, Monka má na starosti Ninu. Petra osamie.

„Som tu jak piate kolo u voza, chcem ísť domov!“

„Hani, počkaj tu chvíľočku. Ja iba odvediem Petru domov a vrátim sa za tebou.“

„Tak ja idem s vami!“ zašteboce veselo a už cupká za nami.

„To keby som vedela, tak sa ani domov nepýtam,“ zašomre Petra.

Na schodoch.

„Ja vás predbehnem, lebo vy idete takto!“ Hanka poklesne v kolenách a kladie nohu za nohou, napodobňuje Petru.

To si moc dovolila.