Trojročná Nina prinesie hru Cink. Na kartičkách sú klauni rôznych farieb, niektorí majú úsmev, niektorí smutný oblúčik. Kto odokryje dvoch rovnakých, cinkne na zvonček. Takto sa hráme s Hankou, Nina si vymyslí svoju hru.

„Budem ti podávať a ty ich budeš akože papať.“

Keď mi podá veselého, akože ho spapám a schovám za chrbát. Keď smutného, poviem: „Nečem!“ a hodím jej ho späť. Baví ju to, smeje sa, ale keď jej opakovane hádžem smutných späť, zamračí sa: „Aje už ti šjahnem po jiti!“

„Prosím, to kto takto rozpráva?“

„Dedo!“

„A kedy ti tak hovorí?“

„Keď šte, aby som mu namajovaja bubáka a ja jobím machuju!“ smeje sa šibalsky.

A ja sa smejem s ňou.