Kto sa bojí
Mama Monka začína po šiestich rokoch rodičovskej dovolenky znova chodiť do práce. Dievčatá idú do školy a do škôlky až od septembra. Hanku zo škôlky vyzdvihne babka Ola, trojročnú Ninu som dostala do opatery ja. Tatino ju privezie na obed, učiť začína od jednej.
Na záhradke zbiera hlinu z kopčekov po krtkovi, chvíľu sa hojdáme, vozí bábätko, dáva mu napiť mliečka z fľašky.
„Idem do loboty! Ty mi postláž bábätko!“ odchádza do altánku.
V zápätí sa vráti a stále dokola.
„Už si bola v robote päťkrát. Je víkend. Budeme oddychovať.“
„Poď donútla!“ ťahá ma do altánku. „Zavli dvele!“
Posadáme si na stoličky.
„Keby plšalo, hlmelo, bola búlka, tu by šme ša šchovali.“
„Áno. Ty by si ma ochránila,“ skúšam.
„Aje JA ša bám!“ uprie na mňa tie svoje okále.
„Pravdaže. Ja by som teba ochránila. Neboj sa. Nič by sa nám nestalo. A keby sa schyľovalo k búrke, mohli by sme prebehnúť do bytu, je to blizučko,“ pritúlim si ju.
Komentáře
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 2 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alegna (pismak.cz)
Před 2 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Ľuboško, aspoň virtuálne objatie posielam a úsmev