Som v záhradke, keď vidím prichádzať známe auto. Odhodím rukavice a vyjdem našim v ústrety.

Len čo Mišo vystúpi z auta, obráti sa na mňa s otázkou: „Gabi, prečo si mi neodpísala na mail? Som z toho nervózny.“

„Načo? Veď som vedela, že sa stretneme. Usmejem sa na teba a všetko bude vyriešené.“

„Ty máš zasa dobrú náladu! Veď mi hocikedy môžeš napísať takýto mail, keď to pôsobí tak blahodárne.“

Smejem sa.

„Dve návštevy si bola ako všetky svokry, ktoré poznám. Bola to pre mňa príučka. Nevážil som si, čo mám. Teraz si to uvedomujem.“