Vo Viedni

keď som robil

Maľovali sme byty

Dolu pri činžiaku

krásne dievča stálo

Bola to architektka

Začal som spievať hore

iba pre ňu: C est la vie

c est la vie la la la

    la la la

A potom som spieval:

Popelko zapomeň jak bolí

celou noc přebírat jen hrách

O chvíľu bola na poschodí

kde som bol ja

Čakala že ju oslovím

ale ja som bol ženatý

To by bolo lásky od nej

To by bolo peňazí

Zohnala by mi prácu kde lepšie platia

a možno sa poznala s ľuďmi

zo šoubiznisu a presadila

by ma ako speváka

O chvíľu v inom byte som maľoval

V slnečnom svetle sa predomňa

postavilo dievča v bielych šatách

Namala nohavičky

Bola to isto jej kamarátka

Skúšala ma či chcem iba architektku

alebo bársjaké iné dievča