Jedna žena bola veľmi chudobná. Tak veľmi chudobná, že keď

vyrazila na cesty opatrovať jednu starkú nemala nikdy

v peňaženke ani cent. Dcéra starkej bola bola veľmi zlá osoba.

Keď sa míňali  v dome potraviny vždy nahnevaná zahlásila:

"Ktorá z vás dvoch zje viac? Už zasa chýba cukor, múka, maslo

a chlieb." Keďže žena čo opatrovala starkú nemala v peňaženke

ani cent nemohla kúpiť pre seba a starkú žiadne potraviny.

Často boli obe o hlade. Tá žena čo opatrovala starkú zbadala,

že dcéra starkej odkladá suchý chlieb pre kone. Nový nekúpila

a starý brala pre kone. Vždy, keď boli so starkou hladné a panička

odišla z domu kŕmili sa tým suchým chlebom. Jednej noci

prišiel navštíviť tú ženu škriatok a takto jej povedal:"Zato, že ješ

suchý chlieb pre kone premením ťa na koňa." A tak sa aj stalo.

Ráno našla zlá panička v stajni krásneho hnedáka. Pomyslela si:

kde sa tu vzal? Potom si ale povedala:Keď poňho nikto nepríde

nechám si ho. A tak sa aj stalo. Akoby mohol niekto poňho prísť,

keď ten kôň bola tá žena. To ale panička nevedela. Panička rada

jazdila na koni. Zaraz ráno si nového koňa ustrojila a vyrazila na

ňom na lúku. Tu čierny psík kde sa vzal tu sa vzal zastal koníkovi

cestu. Koník sa splašil postavil sa na zadné a paničku zhodil na zem.

Tá ako spadla zlomila si väzy. Koník vbehol do stajne a premenil sa

naspäť na ženu. Žena vyrozprávala starkej čo sa prihodilo. Starkej

nebolo ľúto za svojou dcérou, lebo sa nepekne k nej správala.

Povedala žene aby ostala s ňou v jej dome. Žena ostala bolo im

so starkou veľmi dobre po veľa a veľa rokov.