Vlado 2

Postretnúť Vlada je postretnúť dve hnedé dúhovky,

postretnúť bielok, čo nikdy nie je biely.

Môj počin je, že dám

a jeho je, že prijme

almužnu,

ktorú si predtým ale sám vypýtal,

takže hoc na počiny je to remíza,

je o bod lepší v aktivite.

No všetko to môže byť aj inak

a obrátene,

že kto tu prosíka

a kto je filantrop,

ukrývajúci svoju dobročinnosť

za drobný predaj (za stlačené ceny),

veď uňho jedno euro platím

za báseň.

Hĺbky sú spoje

Za Ikeou na konci pulzujúcej Bratislavy

vylietavajú lietadlá:

za jedným som sa pozeral

až bola z neho bodka

a potom ešte menšia bodka

v závratnej výške:

(už všetko je,

nič neoddeľuje –

čo ale spája?)

a miestny človek bez domova pener

prišiel a ukázal aj rany a odišiel

aby preparkoval niečí prázdny vozík,

bol čas sa modliť...:

„Slušnosť –

ktorá to sama nezachrániš,

výnos –

čo bývaš iba v zameraní...“,

a tak ďalej, a tiež

dedičstvo –

železných dvier a okien, kobiek,

barakov, smolincov, bratia,

ľudia a piatky,

mantinely

a mnoho iného

a bolo toho veľa...

................

„bez šliapania

by bola aj muzika ľahká",

povedal mi raz náš organista

„a nielen KAPUSTA"

(tak sa on totiž volá)

a ľahký

je u nás synonymum

k lačný

lacný

(„prázdny

potok

bez rýb

by bol býval

bez pedálov

BACH").......

............

potom sme naložili

a pripojili sa už na večernú

diaľnicu,

s motorom režúcim spodky

spod každej hudby ale

nemohli sme,

nesmeli ísť aj ďalej

do tej tmy.