V skanzene v drevenici

(pod dojmom výkladu o tom, ako sa žilo kedysi)

Pomyslel som si

že som starý Nóach

a k žene deťom

bratovi a k mame

beriem

do podpalubia

ovce kravu

sliepky psa

lastovičku

koňa možnože

brava

zo dve muchy

narážajúce do okna

veľkosti štyroch dlaní

v kresanom ráme.

Keď nabíjam seno do paluby

vysoko nad šindľami už tiahnu sivé mraky

kýl plním zemiakmi –

hore nad zatvoreným príklopom

sa potom dlho

zhovárame

ľúbime a

mlčíme.

Keď smažím

poslednú letnú placku

iba to neviem

a ťažko premýšľam

čo spraviť s tebou

ty naničhodný

na nič súci

a s tvojou liečbou

keď sa tá dá vraj

iba veršami.

///

Sobotné popoludnie čas            introvertných faunov

Je jeseň

keď čoraz častejšie

a razantnejšie

znie rozhodcovský hvizd

spoza šušťania suchej kukurice

keď sa už dlhý

zápas nachýlil

lopta

keď ešte raz

pod uhlom nalieta

na hlavy uháňajúcich hráčov

oblúkom

padá až k úrovni pliec a niekomu z nich               prosím

len len že

netrafí

ruku

nohu

napriamujúcu sa k sieti

stále tu

v kukurici sa hľadá

pretože v hre

sa už nevie

nájsť...

je jeseň

keď zas

iba tak nerozhodne

šušťavo a kukurične sa nám

začínajú hody.