A tak tu chodím, medzi

slivkami, slováckom, gulášmi a

tradičnými útrpnosťami, živijó

(a každý chce tú svoju) v horiacej hlave

týchto horiacich dní, toľkých

dní,

spečených týždňov: horiace mesiace

budú mať koľko takto

pariacich sa

kečiek?

... hodiny a týždne a celé mesiace

pripravovania a a tak ďalej, ešte

všetkých tých úvah,

či by si bol býval skôr za revolúciu

(ach, že ti huba neodpadne )

alebo proti, dnes nepodstatných...

horiaca hlava,

príď duchu svätý

so svojou striekačkou,

a budeš vidieť to pravé syčanie,

po nových slovách túžime,

tam že sa zrodia a zo spŕchnutých

rybníkov, mláčiek a pár

vylezú na súš a evolúcia sa

zopakuje...

všetci sú dobrí a platní,

keby som len vedel

ich reči o svalovcoch

a psoch a poľovačkách

a nočných rybačkách

a dominujúcom futbale

(ukazujú si fanúšikovské tričká)

zakomponovať do svojich veršov –

kristepane, veď oni SÚ,

veď oni – sú.

Iba tá báseň by zo mňa vyliezla

a BOLA BY čímsi podobným veci,

podobným možno hovnu, kristepane,

samému sa mi nechce veriť,

že som im prv dával čítať

takéto hľuzy na svete jediné, ktoré

nikdy nemôžu dozrievať a dozrieť...