Mám v sebe dom a nad ním oblohu

  s dravčekom ako bodka nad prstom

  V tom dome je pec a dve náruče dreva

  pre lásku na jednu noc a zbytok života

  Možno si povieš to je dosť

  ale je v ňom aj komoda s kovaním po predkoch

  plná nerozbalených nádejí celá dopraskaná

  i písací stôl so zásuvkami na kľúč

  Je tam to vzácne všetko čo ešte chcem

  Stojím uprostred izby a vravím si

  Počkaj najprv by si mal niečo vidieť

  nevieš či to nie je posledný krát

  A len tak chcem vzápätí dýchať vánok

  mať rád a teda mať les

  šušťanie bukových listov pod nohami

  ten pocit že sa dá kam vrátiť

  Možno si povieš to je dosť