Pri majeri

Voniaš vlasmi umieram z nich vrážam nechty do kôry

Za senníkom zbadáš srny do ucha mi hovoríš

Keby som tak teraz mohla pohladkať ich po srsti

Vtom sa potkneš na koreni chytím ťa A nepustím

Povzdych

Chcel by som viesť krásu neviest

rád by som bol živou riekou

čosi vzácne veršom riekol

Chcel by som to ale neviem

Vtedy

Kohút spieval len čo Peter zaprel priazeň

Kladivo vzal žoldnier udieral ním na kov

hľadal ďalší klinec čo mu spadol na zem

zaujatý prácou prvý pred kríž kľakol

Škorec

Idem po ulici pozerám sa hore

miestny spravil búdku zahniezdil mu škorec

Vyčítam si Keď on mohol prečo ty nie

V sklade šmátram rukou v taške na náčinie