Experimentální
zuby a roky
zapni si bundu
tŕpnu mi nohy
a topánky čo prešli mesto
sa zmenšujú
tlačím si pohár
o čelo
nebolí to
ani nehreje
okruh pôsobenia
sa mení na posledné miesto
tam ma nikto nenájde
a tvoje vlasy na starobu
zrednú
naše spoločné dni
naše hodiny
budú obiehať okolo slnka
a umrú
všetko sa nakoniec opustí
a popol, ktorý vznikne
bude korenie
alebo sneh
nevedno kam.
tu
samota leží pod oknom
v izbe ktorá nemá dvere
klepe na steny
tvrdo
tak akoby nemala prsty
a ja sedím.
Komentáře
(Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
4 4U (pismak.cz)
Před 10 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Dva vynikající verše ....všetko sa nakonec opusti... a ...samota v izbe ktorá nema dvere... Možná navíc sloka ...naše spoločné dni..., přijde mi, že už neříká nic navíc a rozmělňuje krystalickou působivost předešlého i následného. Těch krásných metafor je tam více, třeba poslední tři verše první básně. |
M Markel (pismak.cz)
Před 10 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alenakar (pismak.cz)
Před 10 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
s sepiolite (pismak.cz)
Před 10 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Před 10 lety