prsia čo zakrývajú slnko

sú štyri,
a ráno stále spí,

dnes je to moc pomalé
a pritom mal byť
spln

noc je bezzubý černoch
čo odtiahol vyká od kanálov
a odohnal fľaše z ulíc

    trpezlivosť sa cení,
    no cena rastie priamoúmerne so spánkom

rôzne odtiene dunenia
prehlušujú spev orgánov
a majstra Kuriča

jeho osirelá pleť,
jeho dolámané svaly ukazujú na slnko,
kde obývajú kmene domov
len zvyšky indiánskych detí

v prasklinách sa usadili
bociany čo čakajú na autobus ,
kým dopotené ruky niečieho brata
kradnú kundy

každá z nich niekomu patrí
a žiadne z tých detí netuší
aké drahé môže byť obkladanie
srdca

nemôžem písať tie najsmutnejšie verše

agresorom bol mozog
a reparácie platilo telo

40 kilo betónu zalialo
aortu a predsa to počuť

     „nie je samoty
      tak ako nie je zabudnutia"

myslím, že to klopanie na chodbe
nepochybne pochádza od nôh

      tvoje prsia
      a boky stoja
      za svalovú horúčku

očakáva sa oblačno

som si tým istý,
pretože ešte nikto neprebrázdil more
v topánkach

stoporený slnečník
objíma tvoju hlavu

je ťažké odlákať ho.