Nerozhodnosť bola
v ten večer pomalá,
šúchala sa medzi
kontajnermi a zaparkovanými
autami,

bolo smutné vidieť
ju takto zúboženú

kvapky plachtili
kolmo na moju rozpálenú hlavu
a tvorili dym
podobný tiesňovému volaniu,

na strede chodníku
som zahliadol niečiu Placentu,
opierala sa
dýchala,
pila z kaluží hladších než mydlo,
zvracala
a neskôr to vzdala,

bolo vtipné ju sledovať
bolo to tak komické,
že dúfam,
že čoskoro o tom
niekto z okoloidúcich napíše báseň.





                                                       Stínanie

                                                        chcem vypustiť hnev
                                                        a smútok
                                                        chcem vysrať kúsok lásky,
                                                        chcem ho obaliť do alobalu
                                                        a hriať sa pri jeho teple

                                                              pasáž z príručky pre prežitie
                                                              tak nenápadne vložená
                                                              medzi stránkami
                                                              o stavbe hlinenej pece

                                                        páli to v podpazuší
                                                        hmýri sa to viac než
                                                        tancujúci čajník v podbrušku

                                                        budem musieť olízať
                                                        oceľové laná držiace
                                                        mosty od seba

                                                        uložím ich hlboko do zeme
                                                        a keď konečne uschnú
                                                        zjem vlastný jazyk

                                                        a chrup.