Je na nás, ako sa rozhodneme
Zase je streda ako vtedy... chvíĺa medzi nocou a dňom, hrozný sen o vojne, po prebudení realita.. huchot ťažkých lietadiel, z druhého brehu Váhu škrípanie pásov tankov po asfalte... Na námestí sú vystavené fotografie učastníkov povstania z 1944 roku s úryvkami spomienok...mladučkí chlapci v horách, každodenné stretnutia so smrťou... pre mňa najsilnejšia: pri prameni som zbadal piť srnku, preletelo mi hlavou - konečne budeme mať zase čo jesť...v tom zdvihla hlavu, v oku veĺká slza, vedela, čo ju čaká a ja som ju nedokázal zastreliť..
Komentáře
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 10 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
d dadadik (pismak.cz)
Před 10 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
s stanislav (pismak.cz)
Před 9 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Kočko - kde jsi bydlel? Já byl na vojně v Čachovice-Vlkava. Těch náklaďáků s nápisem LJÚDI bych ani nespočítal... |
A Abakus (pismak.cz)
Před 10 měsíci (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Kočkodanko, naša dedina síce bola bokom od hlavných ciest, no vzdušná cesta na Prahu viedla priamo nad našim domom, okolo štvrtej nadránom nás zobudil hluk lietadiel s ťažkým nákladom, spoza Váhu bolo počuť škripot pásov tankov...dedinský rozhlas šíril nad dedinou rozhlasové vysielanie a ľudia stáli s fúrikmi v radoch na zásoby...všetci bez ohľadu na vek sme sa báli vojny, toho niečoho hrozivého, čo sa nad nami vznášalo...a teraz akoby ľudia zabudli, čo bolo...