chodím a svoje kroky počítam
ako kedysi spieval Pavel Novák...vlastne za mňa už kroky počíta krokomer, doba ide dopredu. Len ja akosi spomaľujem.
...posledný pohľad za odchádzajúcim rýchlikom, zostávam sama... kam teraz? Prázdny byt neláka, plagáty pri športovej hale pozývajú na dávne májové koncerty. Pri Váhu horúco, v meste tiež... prejdem necelých desaťtisíc krokov, kým nenaskočí tridsiatka na teplomeri...najvyšší čas ísť domov.
Celý mesiac bol stále niekto doma ako to bývalo kedysi, týždeň dokonca obaja synovia, vnúčik, nevesta. Tešilo ma, že sme konečne od Vianoc spolu, že im chutilo, pridávali si, bryndzové halušky (robila som na ich želanie 4x) miluje aj Giulia a tiež si dala dupľu. Varila som aj iné, ale halušky boli top.
Bavili ma spoločné túlačky, rozhovory, prechádzky s kočiarikom, hry s Timim. Chýbajú...Timiho zaujatie hračkami, preliezkami, hojdačkami, mávaním letnému vláčiku, šofér ho už poznal, zazvonil, zakýval ...ktovie, či by aj mne samotnej, možno v nedeľu vyskúšam...
Pozerám na osamotené balóniky, miluje ich nielen Timi ale aj mačka Pia, zopár skúmala, neodolali. Presun na balkón do kresla, na kolenách mačka, tiež jej chýba plný dom, užívala si pohladenia viacerých rúk, teraz musia stačiť moje. Letný vánok rozvieva okolo nás lupene muškátov, občas niektorý pristane vo vlasoch. Prichádza správa od syna, priletel v poriadku. Na videách a fotkách spokojný vnúčik, užíva si pozornosť rodičov, starých rodičov, ochutnáva perníček odo mňa.
Počítam dni do víkendu, príde mladší syn, pôjdeme pozrieť potočné raky, černice, už pomaly dozrievajú. Čoskoro odletí aj on a budúci mesiac i ja ...za Timim...to bude krokov s kočiarikom v parkoch, zastavení pri psíkoch, kačkách, padajúcich listoch...
mať sa na koho tešiť je také krásne...aj keď krásne neznamená vždy dokonalé...(sú to krátke chvíle v živote ale hlavné je, že sú)
Komentáře
K Kočkodan (pismak.cz)
Před rokem (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alegna (pismak.cz)
Před rokem (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
E Evženie Brambůrková (pismak.cz)
Před rokem (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Je to už nějaký čas, když v rozhlasovém rozhovoru si posteskla jedna známá starší herčka, že už ji tolik neobsazují, a neubránila se pohnutí, že je sama. Nedávno jsem četl o jiné filmové hvězdě, že dožila v léčebně dlohodobě nemocných a dnes vzpomínku na herce, který po smrti manželky se užíral až byl protivný na své okolí a nikdo ho nenavštěvoval. Pravda, nejsme na plakátech, nikdo nechce naše podpisy, stane se, že i děti jsou za mořem, ale pak, třeba jednou za rok přímo, a občas přes skype vás vidí a ví, že jste sice už babičkou nebo dědou, ale babičkou a dědou jeho dětí. A vnoučata o překot vypráví, že až jednou budou velká..., a vypráví, protože ví, že mu rozumíte. Nakonec čerpáme sílu ne z toho, jak jsme obletováni, ale z toho, že jsme mohli obletovat a činili tak s láskou. |
K Květoň Zahájský (pismak.cz)
Před rokem (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
s saccard007 (pismak.cz)
Před rokem (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Hani, ráda jsem se prošla s tebou. Důležité je umět se radovat, těšit, a ty to umíš. Krokoměr jsem si nainstalovala 6.6. na mobil a je to dobrý hlídač aktivity. |
Je to tak... a možná je dobré si tyhle "samozřejmé pravdy" občas zopakovat, připomenout. Velký souhlas s Alegnou. |
Kroky nepočítám. Jenom kilometry. I když... IPhone vlastně umí spočítat obojí. Nezáleží na tom. Dnes si ze mě dělala Z srandu že jsem unavený. Z práce unavený. Veď ty vlastne nachodíš kilometre! Čo je to pre teba...? Nič. Nic. To jenom přišla řeč na mou dovolenou a že mě asi nemine_JÉMINE!_chození po horách. Jenže... Zase budu chodit sám no...
No. Už vypadni debile!
Tak.