nie som typický veriaci človek nechodím pravidelne do kostola na omše, spovede, nedodržiavam všetky  cirkevné príkazy, stačí mi Božích desatoro...ale v niečo mimo nás verím, nespadli sme sem len tak, premýšľať nad tým nechcem, boli múdrejší a... verím v modlitbu, v úprimné otvorenie mysle, prosbu vyslanú tam hore...a tiež si myslím, že život smrťou nekončí, že niečo z nás aj po nej  existuje...

môj brat zomrel nečakane, bol síce dva roky po prekonaní mozgovej mŕtvice, z nej sa však dostal bez následkov, hoci bol dva týždne v kóme a veľkú nádej mu nedávali...rozprával, chodil, vnímal všetko rovnako ako pred mŕtvicou.

prišli so ženou z nákupov, vonku horúco, unavený si ľahol oddýchnuť a viac sa neprebral...jeho manželka, ateistka, neverí v posmrtný život, aj keď... porozprávala nám zážitok, ktorý bol mimo jej materialistického  chápania...po pohrebe ležala na manželskej posteli, okno dokorán, vonku teplá noc, potok pod oknami žbnkotal, nedarilo sa jej zaspať, tak si čítala knihu.

Okolo povievajúcej záclony sa jej zazdalo, že dovnútra vletelo niečo ako obláčik. Pri nohách postele sa to niečo sformovalo do bielej postavy manžela...nezľakla sa, oslovil ju, nebol to však hlas, ktorý by počula, no  intenzívne vnímala, čo jej "hovorí"...spýtal sa jej, či chce vidieť, kde teraz je a ona súhlasila...niečo ju jemne zdvihlo, ocitla sa v náručí svojho muža a leteli...pod nimi krásna zeleň, na kraji húštiny videla tigre, levy, všetky zvieratá, ktoré mal rád...potom ju zase vrátil naspäť do "ich" postele. Prisahala, že nespala, všetko vnímala naplno...odvtedy neprišiel ani sa nezjavil v snoch...

Pred pohrebom otca som vo sne videla jeho pohreb a po ňom husté sneženie, brodili sme sa domov hlbokým snehom...deň pohrebu bol krásny, slnečný, podvečer sme šli zapáliť sviečky a vtedy začalo husto snežiť. Hoci je cintorín neďaleko, napadlo toľko snehu, že sme sa domov doslova brodili...

Po maminej smrti som s mladším synom vypratávala jej izbu, brala do rúk veci naplnené spomienkami, jej vôňou, ukladala ich  do krabíc, keď zazvonil telefón, vybrala som ho z kabelky, na displeji - mama...automaticky som sa ozvala - áno, mami? Syn na mňa pozeral ako...jej telefón bol odložený v nočnom stolíku, posledné týždne už nedokázala volať.