Každodenní
moja skoro komunistická minulosť
čo všetko sa vynorí v spomienkach...
Komentáře
Luboši som rada za každého, kto prečítal a tí čo s porozumením, ach:) Pre mňa to bola len epizóda, našťastie, nevzali ma za kandidátku, sekretárkou som sa nestala, aj tak by som tam dlho nevydržala, s mojou hubou ...naivne som verila, že tam hore to s pomocou ľuďom myslia vážne a "bojovala" som proti neprávostiam, čokoľvek sa mi zdalo v okolí nespravodlivé, písala som sťažnosti do novín, TV, na KSS...svokor odkladal výstrižky, aby mali deti pamiatku na mamu, ak ju raz zatvoria:) |
gabi, dúfam, že to nie je vo farbe červenej:) Benetko, ďakujem, tiež s Tebou súzniem, možno by sa mi páčilo na chvíľočku snívať ako Ty...ale len na chvíľočku... |
Alenakar, ďakujem. V našej rodne nik v strane nebol, doma sa otvorene na ňu nadávalo a my, deti, sme vedeli, že čo je doma, je doma, v škole sme papúšikovali, čo nás učili, no mysleli sme si svoje... brat sa oženil v januári 68, jeho svokrom sa stal vysokopostavený stranícky funkcionár, láskavejšieho chlapa som nepoznala...mala som síce len 11, ale silne som vnímala, čo z neho vyžarovalo, empatiu, pochopenie, trpezlivosť, ľudia ho mali radi, verili mu, vzhliadali k nemu, pomáhal v obci, kde žil, mestu, kde pracoval, veril tomu, že strana a jej členovia sú na to...a potom prišiel august... poznala som i takých, čo udávali, špicľovali...ale to je hlavne o človeku, nielen o straníckej knižke... |
Naprosto bez námitek. Sám jsem tam chtěl vstoupit, ze zvědavosti. Všichni tvrdili, že zpátky už tě nepustějí a já chtěl dokázat opak. V SSM jsem byl rok a skončil jsem, protože se nic nedělo. Jenže když jsem chtěl vstoupit do KSČ tak mě odmítli vzít, protože táta byl "osmašedesátník." Potom na dalším místě mě k nim zase nutili vstoupit, jenže to už jsem samozřejmě nechtěl zase já. Předseda mi vyhrožoval, ale odmítl jsem. Podepsalo se to na spoustě nevinných lidech bohužel. |
Díky za příběh, Hanko. Tady je dnes opravdu velký den a vaše prezidentka k němu svojí přítomností také přispěla:-) Čteš se dobře - jen houšť... |
Z Zeanddrich E. (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alenakar (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alenakar (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
E Evženie Brambůrková (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
A Alegna (pismak.cz)
Před 2 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
My děti ani nevěděli, že něco jiného existuje. Jo někde byli socani někde lidovci, ale kde? Všechno bylo potlačené do kouta. Můj sen byl scout. Nikdy jsem se tam nedostal... Svým způsobem jsme na to doplatili všichni. Naše děti už si toho neváží. |
K3, ďakujem...svojim spôsobom som "doplatila" na to, že sme neboli angažovaná rodina...chcela som ísť na filozofiu - slovenský jazyk, hoci som patrila medzi najlepších na gymnáziu, triedny mi vopred povedal, že nemám šancu, z našej triedy sa tam hlásili dve, obe kandidátky strany, angažované v pionierskom hnutí ako vedúce, v iných triedach boli ďalší a tak som z trucu šla na chémiu, ktorú sme podobne ako matematiku posledné ročníky v humanitnej vetve nemali. Necítim to ako krivdu, stalo sa, mimochodom obe spolužiačky urobili kariéru aj po Zamatovej, učia, sú v riadiacich funkciách... mám ich obe rada, na stretnutiach triedy si máme čo povedať...boli presvedčené, že strana bola dobrá voľba, verili...nič nie je len čierne alebo biele...