normálny deň v karpatoch

I.

normálny deň

v karpatoch

sedím na lavičke

pozorujem

slovenský ľud

v slúchadlách

mi dvadsiaty raz

znie

štátna hymna

skláňam

sa pred jej veľkoleposťou

pod jej váhou sa

stávam citlivejším

končím s liberalizmom

začínam

vnímať všetky

tie nuansy

o tolerancii

som empatickejší

už chápem

bežného človeka

z revúcej

bežného človeka

z popradu

prešova

aj bratislavy

ich problémy

už chápem

nech už sú akékoľvek

II.

chcel by som

bosý vystúpiť na devín

zdolať kriváň

v polobotkách

kúpiť si odrážadlo v dráčikovi

či vypiť tatranský čaj

a preskočiť vatru zvrchovanosti

len aby som

ste mi bratia obyčajní slováci

odpustili

III.

odpustite nám

že sme nerešpektovali

vaše problémy

uvedomujeme si

že to kvôli nám

ste museli prepínať

všetky tie programy

v ktorých vystupujú:

iné rasy, gayovia,

umelci

- príliš výstrední

- príliš moderní

- používajúci sprosté slová,

odpustite nám

za cancel culture

za roky poníženia

za dni ako tieto

keď ste si nemohli objednať netflix

či púšťať deti von

bez toho aby ste sa báli

že narazia

na agresívne dúhové vlajky

vaše obavy

že raz vyrastú a budú

konfrontovaní so šialeným názorom

že láska a manželstvo

nie je len slovo pre vyvolených