„Babiiii! Poď šo mnou hoje!“ volá ma takmer trojročná Nina.

Podá mi ruku a kráčame po schodoch do podkrovia. Usadíme sa na posteli.

„Pojožím ti takú otážočku,“ začína konverzáciu.

Úvod ma tak dostal, že na tú otázočku som zabudla. Bolo to niečo zašmodrchané, na čo odpoveď ani nečakala.

„Bábätko chče čújať! Podaj mi nočník!“

Posadí ju na maličký nočníček, potmehúdsky sa usmieva: „Ono ša aj vykakajo.“

„Musíš mu utrieť ritušku,“ podávam jej papierový obrúsok.

Poctivo vyutiera a berie bábätko do náručia: „Ja šom jeho maminka.“

Toľko nehy...ak sa znova narodím, chcem byť tvojim dieťatkom.