Od Ivany.

Minulý týždeň sa na pasienku narodilo asi už naozaj posledné kozliatko tejto sezóny. Vybrali si s mamou kozou krásne miesto pod vyvráteným dubom. Previezli sme ich domov do samostatného prístrešku, kde strávili prvé dni. Neskôr bolo Emme smutno za zvyškom stáda, tak sme ich pustili sa pásť. V nedeľu večer sa stádo vrátilo bez kozliatka. Emma ho intenzívne volala, ale neozývalo sa. Zobrali sme kozy znova na pasienok, aby ich počulo a pridalo sa k nim. Nepomohlo. Obišli sme pasienok zo všetkých strán, nenašli. Podľa tabuliek kozliatko, ktoré nemá ani týždeň, potrebuje jesť každé štyri hodiny. Misia bola jasná. Musíme ho nájsť ešte večer. Prehľadali sme každé kriačie. Neskôr sme vzali aj Emmu, aby na neho volala. Bez výsledku. Potme sme už kozy na pasienok nevedeli dostať a Emma žalostne mečala. Nahrali sme jej hlas a potme ešte obiehali pasienok s nahrávkou. Po polnoci sme to vzdali. Nešlo nám do hlavy, čo sa mohlo stať. Ráno som išla skontrolovať Emmu a...kozliatko bolo doma! Kde strávilo noc, nevieme. Našťastie život nie sú tabuľky. Vydržalo do rána nejesť.