Akože
Vychádzame s Petrou z cukrárne. Priestor okolo Centra je široký, ale poplátaný, hľadáme schodné miesta pre vozík, podľa potreby meníme smer.
„To čo robíte?!“ skríkne mladá pani na bicykli.
„Prepáčte, ale museli sme odbočiť. Tadiaľ sa nedalo,“ odpovedám previnilo.
„Ale takto prudko zabočiť?!“ Nezosadla z bicykla, pokračuje v ceste vyhradenej pre peších.
Až vtedy si uvedomím, že nie ja, ale ona sa mala ospravedlniť. Zeleným vyznačená cyklotrasa sa nedala prehliadnuť. Chodcovi by som neublížila, ten by ma neprekvapil na poslednú chvíľu.
***
Dvojročná Nina potrebuje niečo od mamy.
„Počkaj chvíľku, len toto dorobím,“ vysvetľuje Monka.
„Hybaj! Nepočujeme?!“ pritvrdí Nina.
Kde len toto počula? Usmievam sa v duchu. Zrkadlo mamy alebo otca.
***
Hanka varí guláš. Dlho mieša, pridáva ingrediencie, čo záhrada dala. Nakladá nám do misiek pod kvetináče, jeme „akože“ a chválime. Nina zoberie lyžičku pre bábiky, dobehne rovno k hrncu, naberie a ochutná. Mama Monka vyskočí, vyberá jej trávu z pusy a vysvetľuje, čo znamená „akože“.
„Papala som „akože“!“ nedá sa Nina.
„Z tej vody sme s Hankou lovili mŕtveho chrústa,“ pripomínam nešťastne.
Monka mávne rukou: „By si sa čudovala, čo tá už zjedla.“
Ako stará mama by som bola schopná bežať s deckom vypumpovať žalúdok. Vtedy si spomeniem, ako som práve jej, dvojročnej, vyberala dážďovku z úst a utierala jazyk papierovou vreckovkou. Pred tridsiatimi siedmimi rokmi.
Komentáře
Gora, som nevedela, že si taká útlocitná :) Alebo tým pro sebe si mala na mysli, že takú delikatesu ak dážďovka som si mala nechať pre seba? :) |
Ja mám náhodou vrtákov rada. Pátram v pamäti, kedy som začala používať papierové vreckovky. Neviem. Príhodu s dažďovkou si pamätám možno vďaka tomu, že som ju občas Monke pripomenula. Ale naozaj si pamätám presne miesto, kde sa to stalo, vidím ju ešte dnes, ako tam stála a... bolo po daždi ... |
Obdivuju Tě. To jak a o čem píšeš. A dnes taky navíc že si něco pamatuješ po tolika tolika tolika letech. Ona si to pochopitelně nepamatuje. Je to stejné jako když se ptám Adama jestli si něco pamatuje a on mi tvrdí že jo. Ale myslim že kecá. Hlavně když mu byly dva. To vůbec. Kecka. Ale teď už si pamatuje všecko. Je mu krát deset takže... :) |
Je vidno, že některé jiskry nehasnou. Zůstávají jako odlesky paměti. Hezké perličky, jen se divím, že už před třiceti sedmi roky existovaly papírové kapesníky. Nebo se pletu? |
Vreckovka kvalitu povídky nesnižuje, Vrtáci se najdou vždycky a všude. Já se opravdu bavil. |
Dostal si ma, Last, je celkom možné, že to bola plátenná detská vreckovka s obrázkami.