Bábätko spinká. Má dva týždne. Mama Monka si prinesie do obývačky tanier s večerou. Nestihne dosadnúť, keď sa prihlási o jedlo malinká. Chce položiť tanier a dať prednosť drobčekovi. Premýšľam, či má význam o niečo sa pokúsiť. Nemám čo ponúknuť, ale skúsim.

„Nechaj, Monka! Sadni si a jedz!“

Zoberiem dieťatko v perinke na ruky, jemne kolíšem a tíšim – šššš š š šššš... Zatvára očká, rozbiehajúci plač ustane na pol ceste. Jednou ručičkou si podopiera hlávku, druhá spočinie na mojej hrudi. Tvorček sa cíti v bezpečí, na mliečko počká.