Monka rozpráva.

Hana bola včera za plotom u babky Oly. Našla tam veľké nožnice a povedala, že ide strihať. Babka vydesená, že to nemôže. Na to je ešte malá. Tá sa rozrevala, že v Trenčíne jej to dovolili. Ola pribehla k nám, či je to pravda. Tak jej potom našli menšie nožničky a strihala.

Haňa sa usadí za stolom a strihá. Minule veľký papier, dnes už z malých kúskov robí ešte menšie, neprestane, kým nevyrobí pidi mini kúsočky.

„Strihaj si radšej veľký papier, toto je nebezpečné! Aby si si nezastrihla do pršteka.“

Nepočúva ma, zaujatá svojou prácou. Zrazu roztvorí nožničky, vloží do nich prst.

„Hanka! Čo to robíš?! Ublížiš si.“

Vyberie prst, pozrie na mňa: „Neboj sa, Gabi, to boli sjandičky!“ smeje sa.

„Ozaj, ako si povedala Ole, že kto ti dovolil strihať?“ som zvedavá.

Nereaguje, strihá ďalej.

„Čo si jej povedala? Že v Trenčíne, na Sihoti, Gabika?“ skúšam.

„Že Gabiela som povedala.“