Sedíme s Haňou na schodoch do podkrovia, Petra na sedačke.

„Mňaaau,“ ohlási sa Petra obvyklým spôsobom.

„To čo bolo? Pječo Peťka ujobila mňau?“

„Ona tak zvykne, keď jej je smutno. Aj ráno po prebudení zamňaučí, aby som vedela, že je už hore a mám si prísť ku nej sadnúť."

„Ja sa o ňu postajám. Idem za ňou.“

Vyskočí na sedačku, pritúli sa. Petra jej dá na líčko zopár pusiniek, Haňa jej ich vráti. Zoskočí dole, prinesie okrúhlu plastovú stoličku a ponúkne: „Vylož si sem nôžky, Peťuška!“

Petra poslúchne. „To je príjemné, mňa to nikdy nenapadlo. Ty si miláčik! Ďakujem!“