„Predstav si, baba Ola mi hovorila, že Hanka by sa chcela pokrstiť, aby mohla chodiť do kostolíka,“ zdôveruje sa mi Monka. „Že asi s Bejkou sa o tom rozprávali. Povedala som to Mišovi. Ten si zavolal Hanku a pýtal sa jej, či sa chce dať pokrstiť. Či to povedala babke. Nieee. Povedal jej - ak by si chcela ísť do kostola, môžeš tam ísť. Nemusíš byť pokrstená.“

***

Haňa beží zo záhradky, zrazu je roztiahnutá na asfalte ako žaba. Spustí plač, všetci musia bokom, iba maminka môže utešiť. Vyhrnie si legínku, na kolienku sú dva malé ružové fliačky. Vtedy to rozbolí ešte viac.

„Kúpila som ti náplasti s opičkami. Doma ti to zalepím a bude po bolesti.“

Tatino vytiahne z garáže odrážadlo, nehoda je zabudnutá.

Obedujeme, keď si spomenie: „Gabi, ty si mi nezalepila kolienko!“

„Juj, hneď to napravím. Už bežím pre opičky.“

Zalepím jej koleno, vtom si spomenie, že má čosi aj na pršteku.

„Aj tuto mám škjabanec. To si ma ty Monka poškjabala,“ obviní mamu.

„Ja? Nespomínam si.“

„Či Gaba ma poškjabala. Minule.“

Ja znesiem.

Zalepím jej aj nenápadnú čiarku na ukazováčiku.

„Ja mám dve bolesti,“ počíta si zranenia.

„To je nič. Panenka Mária sedembolestná má sedem,“ srandujem.

„Aké?“ zvedavá je Haňa.

„To sa opýtaj baby Oly. Ja neviem,“ pozrieme na seba s Monkou beťársky.