Izby v podkroví sme si očíslovali, pre jednoduchšiu orientáciu. Ak niečo hľadá, zakričím - jednička! dvojka! trojka! Je profesionálny premiestňovač. Veci z podkrovia sa tiež nečakane ocitnú v skrinke v obývačke a naopak. Nespúšťam ju z očí, aj tak. Boli sme v trojke, kde popoludní spáva. Ukazuje na písací stolík: „Pozji! Dylo tu zaspal.“

Dylo je imaginárny priateľ, s ktorým telefonuje, lepí mu leukoplasty, keď má choré nohy, vyjadruje cez neho svoj názor, hocikedy sa objaví u nás. Tak ako teraz.

„Takto spia chlapi v krčme. Sedia na stoličke, hlava na stole. Mala by si si nájsť pracovitého, ako je tvoj tato, nie takéhoto.“

„Šak takého šom maja. Ale umjel mi. Dylo pije víno.“

***

„Keď šom bola vejká, ty ši ša mi najodila, Gabi. Mala šom ťa v bjušku, ako moja mamina bábätko a potom ši ša mi najodila.“

„Je to milá predstava, ale tak to nebolo. Ja som sa narodila babke Zuzke. Mne sa narodila tvoja maminka a ty si sa narodila jej. Nosila ťa v brušku, ako teraz tvojho bračeka alebo sestričku. Ešte nevieme.“

***

Malú mi rodičia položili ráno za dvere, išli do mesta na nákupy. Chvíľu sa pohráme hore, nechce sa jej odtiaľ.

„Poď, babulka! Musíme ísť navariť obed. Rodičia prídu z mesta hladní. Čo im dáme?“

Poslúchne. Umyjem jej strapec hrozna a môžem sa venovať práci pri šporáku. Každú bobuľu nahryzne, prštekmi povyberá zrniečka, ukladá ich na stôl. Je to záruka, že času na varenie budem mať dosť.

„Ja ši takto vybejám zniečka. Chápeš to?“

„Pravdaže, chápem. Aj babka Betka vypľúvala zrniečka z hrozna.“

„Ty chápeš všetko, Gabka!“ povie s obdivom.