Vzácna návšteva
„Pôjdeme dnes babke?“ pýta sa Mišo pred odchodom do práce.
„Vieš čo, mohol by si ísť autom a cestou sa zastaviť pre ňu. Nech zmení prostredie, u nás sa navečeria, bude aj s Petrou a Haňu nemusíme toľkokrát vyzliekať a obliekať,“ vymenúvam výhody.
Všetci ju privítame, usadíme. Petru som priviezla z roboty pár minút pred ňou, prezlieka sa vo svojej izbe, odskočím jej s niečím pomôcť.
„Gabika, kde si!“ prísne napomenutie.
Monka a Mišo sedia okolo nej na sedačke, prisadne Petra, ja si kladiem stoličku oproti nim, nech babka na mňa dobre vidí. Idylka trvá pár minút.
„Poď hoje!“ ťahá ma za ruku Haňa.
Budeme sa hrať dole, babke Zuzke by bolo ľúto, keby sme neboli s ňou.
„Poď hoje!“ nenechá sa odradiť.
„Zaspievaj mi, Hanka!“ dožaduje sa babka. „Poď si ku mne sadkať!“
Bez úspechu.
Petra babke rozpráva, ako bolo v robote, vyhodnocujem, že by bola vhodná chvíľa vyhovieť malej. Vybehneme do podkrovia, točí ma na kolieskovej stoličke. Vyberá autíčka, každé pomenuje.
„Vieš čo, zoberieme si autíčka dole, aby babke nebolo smutno.“
Zdráha sa, prehováram ju.
Babka reční, Haňa prinesie knižku, vyskočí mi na kolená, potichučky jej čítam.
„Gabika! Ty sa mi vôbec nevenuješ! Potom sa nečudujem, že ma aj Hana ignoruje!“
Mišo nám v kuchyni pripraví kaiserky so šunkou, syrom a maličkými paradajkami. Monka prináša na tanierikoch, večeriame v obývačke. Mama sa s chuťou pustí do jedla, sleduje Haňu: „Zober jej to! Ona neni hladná! Pozri, čo s tým robí!“
„Mami, aj včera tak jedla a zjedla všetko. Ja som Monku ustavične okrikovala. Prvé, čo sa Petra naučila hovoriť, bolo – Bože, Mona, ty! Nepomohlo to, doteraz sa s jedlom hrá, preto má pre ňu pochopenie.“
Haňa hryzká rajčiny, mini pareničku roztočí, prikladá si ju na ústa – to mám júško! Potom ju potrhá na kúsočky, po jednom vkladá do úst. Posledná príde na radu kaiserka. Vydlabe vnútrajšok, po kúštičkoch papá, nakoniec schrumká zrniečkovú kôrku. Tanier je prázdny, ešte aj opadané semienka prštekom loví a oblizuje.
Petra sa snaží o dušu. Rozpráva babke vtipy, objíma ju. V kútiku dúfa, že odídu skôr, než začne v telke Zlatý slávik, ktorý jej štyri roky tak chýbal.
Komentáře
b blacksabbath (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
r revírník (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
a2a2a, ja som to mala s mojimi dcérami - Iva je vietor vo všetkom, aj v jedení, keď bola malinká a kŕmila som ju ja, medzi každým sústom išla plakať,že už nebude, musela som nakladať veľkou rýchlosťou...Monka jedla pomaličky a dotraz rozoberá keksíky a čo sa dá, hrá sa s tým, vychutnáva, preto má pochopenie pre svoju Hanku...mať deduška ako ty, aj ja by som bojovala o jeho klín, ja som nemala žiadneho |
E Evženie Brambůrková (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Thea, som rada, že si sa aj ty zastavila v našej kuchyni, ty furt len v tej tramvaji :) |
a annnie (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
b bixley (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
M MilanH (pismak.cz)
Před 3 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
...jáj boha márju! Ja prosto už MILUJEM tie Tvoje príbehy... Sú ako náplasť na boľavé srdce... ;) |
A2 - teď už vím, podle čeho tě v tramvaji identifikuju! Ale musíš jezdit s vnučkama ;) Gabi povídečka moc pěkná! I mne vtáhla do vaši kuchyně. Veliká člověčina... |
Jedna z mých vnuček, když posnídá jeden koláč dříve než za 45 min., pak musím dát bonbon, protože je rychlá. Druhá to zvládne za 15 min. a pak se dožaduje pochvaly, že na rozdíl od té první je hodná a hezky papá. Miluju obě A když jedeme v tramvaji, ačkoliv obě mají místo, dožadují se, aby každou zastávku střídavě mohly sedět na klíně. |
čítam dielo, komentáre a som v rozpakoch, akosi mi nie je do smiechu...možno preto, že sa mi nevenujes? |
rada som vás pohostila v našej kuchyni :)