Malá má dva roky a dva mesiace. Do škôlky pôjde o rok, ale rada sa hrá, že už chodí. Naloží si malý plecniačik, behá po byte: „Ponáhjam ša do škvojky!“

Zrazu zastane: „Ešte nemvožem íšť do škvojky! Najpv muším špožnať švet! To nie je ako papať jíbezjičky.“

***

Dovezieme mojej mame jedlo a potrebné veci. Je príjemný podvečer, usadíme sa na lavičke v záhrade. Tráva je už zasa vysoká. Mišo berie kľúče od garáže, ide pre kosačku. Kým kosí, Monka strihá výrastky pri stromoch. Haňa sa prestane jašiť, chce pomáhať. Mamina jej vkladá do rúk prútiky a ukazuje hromadu pri plote, kam ich treba hádzať. Prebehne trikrát, pri štvrtej hrsti vetvičiek sa zháči, otočí sa na mňa: „Zanes to ty, Gabi!“ Behá, skáče, pozoruje päť balónov na oblohe.

Je pripravená na všetko. Môže z nej byť robotník, aj riaditeľ.

***

modlitbička v Hankinom jediněčném podání:

andejíčku štjážničku

opatjuj moju dušičku

jako bojo pji pošteji

panbožko moj pomáhaj