Polenu zaspievala
Po dlhšej dobe sme sa stretli u mamy v obývačke viacerí. Dcéra, syn, vnuk, vnučka s partnerom, pravnučka. Večer telefonuje nadšená, plná dojmov, do rána sa jej rozleží v hlave.
„Ten Filip je také poleno. Malá sa predvádzala, nosila mu hračky, koketovala s ním. A on nič. On to s deťmi nevie.“
Keď sa naváža do mňa, znesiem. Štrnásťročnému Filipovi krivdiť nedovolím.
„Mami, ako to myslíš? Malá sa rozplakala, keď uvidela Jula s Filipom. Nevideli sa pol roka. Potrebovala bezpečie maminho náručia, kým sa sama osmelila. Najskôr nosila hračky mne – babinka Filipovi, postupne som ju naviedla, nech podá priamo jemu. Hádzali si loptičku. Filip bol skvelý. Vyčkával, nevnucoval sa jej. V kuchyni sa hrali s rádiom, spievala mu.“
Nesúhlasné mlčanie.
„Ty sa u mňa necítiš dobre, Gabika. Videla som to. Naposledy si celkom nebola vo svojej koži a včera si tiež toho veľa nenahovorila.“
Nechápem. Bolo veselo, zabávali sme sa všetci. Premýšľam, o čom to je. Mama žiarli na pravnučku. Keď prídem sama, venujem sa iba jej. Haňa pritiahne všetku pozornosť, mama sa cíti v úzadí. To preto vytiahla nohavicu až po nohavičky, zodvihla nohu takmer nad hlavu a ukazovala nám všetkým, aká je chudá. My v rozpakoch, nevedeli sme, či čaká ľútosť alebo pochvalu. Nechala si prilepený tampón po dialýze od soboty do nedele, aby slávnostne vyhrnula rukáv a začala odliepať leukoplast, kým nepriskočil Mišo a neurobil to za ňu. Kedysi naopak, každú bolesť tajila. Potrebovala by nás všetkých spolu tak na pol hodinku a potom každého jednotlivo mať len pre seba.
„Malej som neni moc sympatická. Správa sa ku mne tak úctivo, ako ju naučili. Aj ma pohladká, ale nezaspieva mi. Filipovi v kuchyni spievala.“
No, vidíš, polenu zaspievala.
Komentáře
zdravím, Evženie a2a2a, ja si to takto ventilujem a potom môžem byť na mamu milšia a trpezlivejšia |
revírník, to teda je! a len čo začnú uvoľňovať opatrenia, roztočíme to vo veľkom - v Nemšovej, na Vlčom Vrchu... black, niekedy mám pocit, že aj roztrojiť je málo :) Kočkodan, aj belgickú ľúbim, len či by si sňou neutiekol, keby som ti zaspievala áno, sú, bixley a mňa to prekvapuje |
a annnie (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
r revírník (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
E Evženie Brambůrková (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
b bixley (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
b blacksabbath (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
K Kočkodan (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
a annnie (pismak.cz)
Před 4 lety (Nemáme oprávnění zveřejnit znění tohoto komentáře.) |
Gabi, žárlivost je těžká věc, nečetla jsi náhodou kdysi od Heleny Šmahelové knihu s tímto názvem? I ze života mi je podobné chování velmi povědomé - dál raději nebudu "pitvat"... Skvěle napsaný díl. |
podobné som prežívala s mamou, vnútorne som sa na ňu hnevala, navonok som sa snažila byť trpezlivá, chápajúca, milá, starostlivá, no hnevalo ma, keď stále bola s niečím nespokojná, teda stále...skôr ako píšeš, keď sa jej rozležalo v hlave a dlhšie všetko rozoberala sama so sebou...potom aj to pekné už nebolo pekné... na druhej strane, chápem...väčšinu času sú samé, ľúbia svoju rodinu, chcú s ňou byť čo najviac, no nejde to a veľmi im chýba tá blízkosť, pozornosť...a potom prídete a stredom záujmu nie je mama ale pravnučka...a ona by tak rada počula - mami, neschudla si? Chutí ti jesť? Nepotrebuješ niečo? K tomu objatie, pritúlenie, otázky, na ktoré odpovedá ona a všetci počúvajú...venujú jej pozornosť a uznanie... stále viac sa bojím, či raz aj ja...ak dožijem... |
Gora, matne si spomínam, že hej