Viem, čo nechcem
žiadny muž mi nepatrí
žiadnemu nepatrím ja
vysnívaná sloboda
ľúbením som preplávala
prežitým až do plaču
so všetkým
čo k nemu patrí
odmietala hodiť kotvu
raz stačilo
pregĺgať kusy nevôle
stláčať vlastné ego
zakopávať o všednosť?
nie
dýcham si zhlboka
bez šnurovačky
pritiahnutej na doraz
výskam ja ja ja
len sem – tam
kdesi z kúta
vykukne clivota
to píšeš o mne? Vystihla si to, až na tú clivotu...cnie sa mi len po deťoch a vnúčatách |
Přes singl nadšení někdy přejde mrak stesku, což je přirozené, žádná tragedie. Pěkně napsáno. |
Komentáře