Keď vystrieš ku mne ruky
Sedíš ponorený v kresle,
pohľad upretý kamsi do neznáma.
Prichádzam nebadane,
neviem, komu patria tvoje myšlienky.
Túžim sa pritúliť, no
nechcem vpadnúť ako nevítaný hosť.
Zrazu sa prudko otočíš, usmeješ,
vystrieš ku mne ruky -
poď, práve som na teba myslel!
Schúlim sa v tvojom náručí,
kolená pritiahnem k brade,
načúvam tlkotu srdca.
Vdychujem vôňu,
nasávam teplo, nehu, blízkosť.
Hladíš ma po vlasoch,
pusinkuješ na uško,
dýchaš na krk, jemne kolíšeš,
strácam sa v oáze pokoja,
je tam mäkučko, plyšovo, bezpečne.
Som zasa malé dievčatko
a z ničoho nemám strach.
Komentáře